HISTÓRIA ZÁKLADNEJ ŠKOLY

       Súčasťou života obce Ľutina a jej obyvateľov je škola. Tá ľutinská začala písať svoju históriu počas Rakúsko - Uhorska. Vyučovalo sa tu po maďarsky.

       V 1. Československej republike sa učilo v rodinnom dome na dve smeny.  Bola to gréckokatolícka  ruská ľudová škola. Žiaci si museli každý deň priniesť 2 polienka dreva, tabuľku a ,,griflík“ na písanie.

      Neskoršie si postavili v dedine novú ľudovú školu. V nej sa učili žiaci mladšieho veku. Časť žiakov sa vzdelávala aj v kláštore rehoľných sestier. Žiaci vyšších ročníkov navštevovali tzv. mešťanku. Bola to drevená budova v strede dediny. Obyvatelia ju volali ,,barák“. Počas vojny bolo vyučovanie prerušené.

       Po vojne tu bola ukrajinská škola. Žiakov pribúdalo, a preto sa v roku 1960 začala stavať nová budova, ktorá slúži na výchovu a vzdelávanie aj v súčasnosti. Do novej školy sa žiaci presťahovali v januári 1962. Spomienkou na starú školu je drevník s náradím,  postavený z materiálu pri búraní  školy.

V minulosti do ľutinskej školy dochádzali žiaci z Miľpoša, Hanigoviec, Jakovian a Olejníkova.

      V súčasnosti do Ľutiny dochádzajú žiaci z Olejníkova a Jakovian. Na výchove a vzdelávaní žiakov tohto regiónu sa postupne podieľalo mnoho učiteľov. Pamätníci spomínajú mená Zimovčak, Rojkovičová, Chamila, rehoľné sestry Veroniku, Justínu, manželov Mamrilovcov, Šafránkovcov,  Semanovcov, Dujavovcov a ďalších. Dlhoročnými učiteľmi  ZŠ v Ľutine  boli aj rodáci z tejto doliny: riaditeľ školy P. Lukačko a učiteľ- folklorista F. Hrabčák .

Boli časy, keď mala ľutinská škola aj 350 žiakov, no v súčasnosti sú prírastky obyvateľov veľmi nízke. Toto sa prejavuje aj na živote ZŠ v Ľutine.

                                                              Spracovala: PhDr. Milina Čorňáková