Zber gaštanov

Základnej školy v Ľutine

Keď sa dieťa hrá na jeseň s  gaštanmi, fascinované ich farbou, tvarom a kôrou, skrátka vzhľadom, je prirodzené, že neuvažuje nad ich využitím pre človeka. Rôznymi svojimi časťami nám tento strom poskytuje nemalý úžitok.

     Pagaštan konský pochádza z Balkánu, z Turecka a zo severného Grécka, odtiaľ sa rozšíril do celej Európy. V  súčasnosti je významnou farmaceutickou surovinou, hoci pôvodne sa ním liečili kone. Rastie pri cestách, v parkoch a alejach.

     Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je mohutný, až tridsať metrov vysoký strom. Jeho hustá, košatá a vysoko klenutá koruna je hrubo rozkonárená a  bohato olistená. Tmavozelené listy má dlhostopkaté, veľmi veľké, dlhé až dvadsaťpäť centimetrov. Ich zloženie je podobné dlani. Po opadnutí zo stromu ostáva po listoch zvláštna jazva, podobná konskej podkove, odkiaľ pochádza aj názov stromu. Kvitne od mája do júna.

      Pomocou gaštanu možno ovplyvňovať aj niektoré formy migrény. Prípravky z gaštanov majú aj mierne antisklerotický účinok a  môžeme ich teda použiť na liečbu aj prevenciu mozgových príhod. Zlepšujú funkciu nadobličiek a bránia vzniku opuchov. Plody používajú ľudoví liečitelia pri reumatizme, ak je narušené vylučovanie žlče, pri bronchitíde a  zlom trávení.

      Iba nezrelé semená pagaštana konského a  ich zelený obal môžu byť vo väčšom množstve nebezpečné pre deti, lebo obsahujú saponíny. Ak sa po požití objavia príznaky otravy, teda bolesť hlavy a brucha, silný smäd, rozšírené zrenice, chorobná ospalosť, treba vyhľadať pomoc lekára.