Navigácia

Čo sme nestihli v škole

Biológia- 6.ročník

Ľudské sídla a ich okolie

Ľudské sídlo: mesto, vidiek, vonkajšie a vnútorné priestory obytných domov a ich okolie
Ľudské sídla sú životným prostredím pre človeka a pre organizmy. Niektoré organizmy sú prospešné a niektoré nežiaduce.
V ľudských sídlach a ich okolí organizmy nájdu: potravu, úkryt, priestor na rozmnožovanie
Rastliny prospešné:
a) izbové - pelargónia, senpólia, klívia...
b) zeleninové záhrady, skleníky- mrkva, kapusta, paradajky, fazuľa, cibuľa, uhorky...
c) ovocné záhrady (sady)- jabloň, hruška, slivka, marhuľa, čerešňa...
d) vinice- vinič hroznorodý
e) okrasné záhrady, skleníky- ruže, hyacinty, tulipány...
f) parky- tuja, tis, magnólia, krušpán, cezmína...
g) polia- ľuľok zemiakový, obilniny- pšenica, jačmeň, kukurica, ovos...
Rastliny nežiaduce:
-buriny- pýr, púpava, psiarka...
Živočíchy prospešné:
a) akváriové ryby
b) okrasné vtáky- papagáje, andulky, kanáriky
c) drobné cicavce- morčatá, škrečky
d) zdomácnené cicavce- pes, mačka, kôň
e) úžitkový hmyz- včely
f) úžitkové ryby (rybníky)- kapor, pstruh
g) úžitkové vtáky- kury, morky, husi, kačice
h) užitočné vtáky- sýkorka, vrabec, lastovička, belorítka
i) úžitkové cicavce- králiky, ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok
j) užitočné cicavce- netopier
Živočíchy nežiaduce:
a) mäkkýše- slimák
b) pavúky
c) hmyz- mucha, komár, ovad, blcha, voška, mlynárik, pásavka zemiaková
d) vtáky- drozd, škorec
e) cicavce- myš, potkan, krt
Šľachtenie: zámerný výber a rozmnožovanie jedincov toho istého druhu s vynikajúcimi vlastnosťami (veľké a chutné plody, vysoká dojivosť, vynikajúci čuch, kvalitná vlna...)
Kríženie: zámerné rozmnožovanie dvoch odlišných jedincov toho istého druhu, aby sa navzájom spojili ich prospešné vlastnosti. Tieto vlastnosti už bude mať ich potomstvo
Pr.:
jabloň so sladkými, ale malými plodmi       x       jabloň s plodmi veľkými, ale s nevýraznou chuťou
                                                                   

                                                                  
                                           jabloň so sladkými a veľkými plodmi

 

HD s dobrým osvalením, ale nízkou dojivosťou         x             HD so slabým osvalením a vysokou dojivosťou
                                        úžitok- mäso                                                                úžitok- mlieko

                                                                           

                                                     HD s dobrým osvalením a vysokou dojivosťou
                                                                                         
                                                                            úžitok- mäso, mlieko

 

Šľachtením a krížením rastlín vznikli odrody- Jonatán, Golden, Reneta - jablone
                                                                         Tokaj, Muškát- vinič

 

Šľachtením a krížením živočíchov vznikli plemená- kopov, chrt, kólia, čuvač- psy
                                                                                 merino, cigája, valaška- ovce

 

Odrody rastlín a plemená živočíchov sa odlišujú od pôvodných druhov rastúcich v prírode: veľkosťou, tvarom, odolnosťou...

 

Mikroorganizmy žijúce s človekom.

S človekom žijú aj organizmy viditeľné len mikroskopom. Nazývame ich preto mikroorganizmy.
Mikrobiológia: veda zaoberajúca sa skúmaním baktérií
Zakladateľ: Luis Pastér- objaviteľ látky proti besnote, vybudoval základy boja proti nákazlivým chorobám
Baktérie: jednobunkové organizmy viditeľné mikroskopom
Tvar: guľovitý, tyčinkovitý, niektoré majú brvy alebo bičíky
Rozdelenie baktérií:
Rozkladné:
rozkladajú telá odumretých rastlín a živočíchov v pôde (premieňajú anorganické látky na organické), prispievajú ku kolobehu látok v prírode
Kvasné: využívajú sa pri výrobe kvasných mliečnych výrobkov (jogurty, tvaroh, syry, smotana), octu. Pomáhajú v tráviacej sústave prežúvavcov pomáhajú rozkladať potravu
Hľuzkové: spolunažívajú s koreňmi bôbovitých rastlín. Viažu vzdušný dusík, ktorý potom využívajú bôbovité rastliny na tvorbu bielkovín
Parazitické: získavajú živiny zo živých organizmov. Spôsobujú ochorenia u ľudí, zvierat a rastlín.
Napr.: tuberkulóza, mor, salmonelóza
Ochrana pred choroboplodnými baktériami: správna životospráva, hygiena, očkovanie
Plesne: mikroskopické huby. Netvoria plodnicu. Živiny získavajú podhubím. Niektoré mikroskopické huby sú súčasťou prirodzenej mikroflóry kože a slizníc.
Niektoré huby sú pôvodcami chorôb - mykóz rastlín, živočíchov a človeka. Spóry, uvoľňované z nárastov plesní do ovzdušia, vyvolávajú u vnímavých jedincov precitlivenosť (alergiu), ktorá sa prejavuje najčastejšie ako priedušková astma alebo alergická nádcha.
Väčšina mikroskopických húb produkuje jedovaté látky- mykotoxíny. Konzumácia zaplesnených potravín prináša riziko otravy plesňovými jedmi.
Upozornenie: potraviny znehodnotené plesňami nikdy nekonzumujeme! Ani po odstránení povlaku plesne (niektoré druhy plesní vylučujú jedovaté látky, ich zbytky sa nachádzajú v potravinách aj po odstránení povlaku )
Zástupcovia:

pleseň hlavičkatá- vytvára biele povlaky na zle uskladnených (pokazených) potravinách
papleseň štetkovitá- (výroba penicilínu- A. Fleming, objaviteľ)- tvorí zelenkavé povlaky na zaváraninách, ovocí, chlebe
kvasinka- jednobunková huba, žijúca napr. na povrchu ovocia. Živí sa cukrom, ktorý sa rozkladá na oxid uhličitý a alkohol. Tento dej sa nazýva kvasenie. Využíva sa pri výrobe chleba (kysnutie cesta), výrobe piva a vína (alkohol)

 

Rastliny pestované v záhradách. Zelenina.
Ľudia v záhrade: sejú, sadia priesady, ošetrujú rastliny, plejú, zavlažujú, hnoja
Cibuľová zelenina
Pestuje sa pre liečivé účinky. Obsahuje vitamín C. Obsahuje draslík, vápnik, sodík
Zbiera sa cibuľa- podzemné dužinaté listy
Zástupcovia: cibuľa kuchynská, cesnak, pór, pažítka
Hlúbová zelenina
Vyšľachtená z kapusty divej. Hlúb- zhrubnutá, skrátená stonka
Obsahuje vodu, veľa vitamínov a anorganické látky
Zástupcovia:
Kapusta, kel- konzumujeme listy. Kaleráb- konzumujeme stonkovú hľuzu. Karfiol, brokolica- konzumujeme zhrubnuté dužinaté súkvetie
Koreňová zelenina
Pestuje sa prevažne pre koreň
Zástupcovia:
Mrkva obyčajná- koreň obsahuje žltočervené farbivo karotén, ktoré je provitamínom vitamínu A
Petržlen záhradný- okrem koreňa sa pestuje aj pre zelenú vňať, ktorá je bohatá na vitamín C
Strukoviny
Pestujú sa pre plody- struky. Struky obsahujú výživné semená, bohaté na bielkoviny
Zástupcovia: Hrach siaty, fazuľa záhradná,
Plodová zelenina
Pestujú sa plody- bobule
Zástupcovia: Rajčiak jedlý, paprika ročná
Ako pestujeme zeleninu: Semená mrkvy a petržlenu sejeme priamo do záhonov. Semená papriky,
rajčiakov, hlúbovej zeleniny sejeme do kelímkov (február), kde vypestujeme priesady. Priesady neskôr vysádzame do záhonov (apríl – máj). Cibuľu a cesnak sadíme priamo do záhonov. Semená fazule a hrachu sejeme priamo do záhonov.
Konzumácia a spracovanie zeleniny: priama konzumácia v surovom stave, šaláty, príprava teplých jedál, konzervovanie, kvasenie, mrazenie.

 

Ovocné rastliny

Ovocné stromy boli vyšľachtené z divo rastúcich rastlín
Plody ovocných stromov sú bohaté hlavne na vitamín C
Význam vitamínu C: zvyšuje odolnosť proti nákazlivým chorobám
Vitamín C sa rozkladá (stráca sa jeho priaznivý účinok) varením, konzervovaním, dlhým skladovaním
Zástupcovia:
jabloň, hruška- plodom je malvica
slivka, marhuľa, čerešňa, broskyňa- plodom je kôstkovica
ríbezľa červená, biela a čierna, egreš- plodom je bobuľa
jahoda záhradná (vegetatívne sa rozmnožuje poplazmi)- plodom je dužinaté súplodie nažiek
josta (vznikla krížením čiernych ríbezlí a egreša)

 

Chovateľsky významné vtáky

V domácich chovoch a na farmách sa chová hydina. Sú to vtáky, ktoré človek chová pre svoj úžitok.

Človeku poskytujú: mäso, vajcia, tuk a perie.
Patrí sem: kura domáca, morka domáca, hus domáca, kačica domáca

Kura domáca. Je vyšľachtená z kury divej, ktorá pochádza z Indie a juhovýchodnej Ázie. Zaraďujeme ju medzi hrabavce.
Znaky hrabavcov:
-Zavalité telo.
-Silné nohy prispôsobené na hrabanie.
-Pomerne krátke krídla.
-Dobre bežia, ťarbavo a ťažko lietajú.
-Krátky zobák.

Potrava hrabavcov:
Živí sa zrnom (pšenica, jačmeň, kukurica). V rozhrabanej zemi hľadá hmyz a červy.
Kura žije v kŕdli. Kura domáca sa vyznačuje pohlavnou dvojtvarosťou. Samec - kohút je väčší a má pestrejšie farby ako samica- sliepka. Vo chvoste má obyčajne dlhé a oblúkovite zahnuté perá, hrebeň a laloky má väčšie. Kohúty majú na nohách ostrohy.

Kura domáca sa rozmnožuje vajcami. Po troch týždňoch sa vyliahnu kuriatka. Sú zarastené jemným páperím. Len čo obschnú, začnú behať s kvočkou a hneď si samé zbierajú potravu. Kura je nekrmivý vták.

Kvočka- sliepka, ktorá sedí na vajciach a vodí kurčatá.
Kurčatá- mláďatá. Vyliahnu sa z vajec (vo veľkochovoch vo vyhrievaných liahňach samostatne sa živia- sú nekŕmivé.

Existuje veľa plemien kury domácej.

Morka domáca. Morka domáca je vyšľachtená z morky divej, ktorá žije v Severnej Amerike, Mexiku.
Samcom moriek – moriakom ovísa z hlavy a krku záhyb holej zvráskavenej kože – lalok. Vydáva hudravý zvuk, vejárovito rozprestiera chvost.
Morky dokážu rýchlo behať. Patria medzi hrabavce.
Sú to vysoko spoločenské zvieratá a nesmú sa umiestňovať samostatne.
Domáca strava pre morky je zmes pšenice, jačmeňa, kukurice, trochu ovsa a hlavne veľa zeleného krmiva, ako žihľava, lucerka, alebo všetka tráva v okolí.

Kura a moriak sú hrabavá hydina. Okrem domáceho malochovu sa chová  aj vo veľkochovoch v hydinárňach v obmedzenom priestore. Ich mäso má výživovú hodnotu pre
vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov.

Vodná hydina. Najčastejšie chovanou vodnou hydinou u nás je biele plemeno husí a kačíc. Boli vyšľachtené z husi divej a kačice divej. Husi sú väčšie ako kačice, majú silnejší zobák, a tiež krk a nohy majú dlhšie. Živia sa najmä trávou. Zaraďujeme ju medzi zúbkozobce. Na rozdiel od kačíc, viac času trávia na zemi ako na vode. Samica je hus, samca voláme gunár a mláďatá sú húsatá. Kačice sú  plávajúce vodné vtáky, ktoré majú krátke nohy s plávacou blanou. Zaraďujeme ich medzi zúbkozobce. Tukom z mazovej žlazy si mažú perie, aby bolo nepremokavé. Na suchej zemi sú nemotorné. Samica je kačica, samca voláme káčer a mláďatá sú káčatá. Kačice znesú asi 8 až 14 vajec, ktoré sú žltobiele alebo zelenkasté. Po vyliahnutí káčatká nasledujú matku. Kačica sa o ne stará, ale ich nekŕmi. Sú uspôsobené na dlhý pobyt na vode.

Hlavné znaky zúbkozobcov :
-Typický lyžicovitý tvar zobáka
-Drobné zúbky na okraji zobáka, ktoré používajú ako sitko. Potrava im zostane v zobáku a voda vytečie
-Perie a kožu si mastia tukom pomocou zobáka
-Tuková žľaza sa nachádza pri koreni chvosta
-Medzi prstami majú plávaciu blanu

Význam chovu kačíc a husí:
-Chutné mäso
-Masť
-Perie. Perie sa po spracovaní využíva ako náplň do perín a iných prikrývok.
Vajcia sú nevhodné na priamu konzumáciu.

 

Chovateľsky významné cicavce
Králik domáci
Pochádza z: králika divého
Živí sa: rastlinnou potravou
Chová sa pre: mäso, kožu, kožušinu
Zvláštnosti: dva páry stále dorastajúcich hlodavých zubov- patrí medzi hlodavce
Sviňa domáca
Pochádza zo: svine divej
Živí sa: prevažne rastlinná potrava (šrot, repa), domáce zvyšky jedál
Samec- kanec, samica- prasnica, cicajúce mláďa- ciciak, odstavené mláďa- odstavča, samec po odstránení pohlavných žliaz- brav
Chová sa pre: mäso, masť
Ďalšie využitie: koža- kožené výrobky, mäso + masť + vnútornosti- potravinárske výrobky, kosti + chrupavky + koža- lepidlo glej, štetiny- štetce, kefy
Zvláštnosti: na nohách štyri prsty zakončené kopytami, vonkajšie prsty zakrpatené- patrí medzi párnokopytníky
Tur domáci
Pochádza z: tura divého
Živí sa: rastlinnou potravou
Samec- býk, samica- krava, mláďa- teľa, mladá krava, ktorá ešte nemala teľa- jalovica, samica, ktorá dáva mlieko- dojnica, samec po odstránení pohlavných žliaz- vôl
Chová sa pre: mäso, mlieko (maslo, smotana, syry, jogurty, tvaroh)
Ďalšie využitie: tuk (loj)- výroba mydla, šľachy + kopytá- lepidlo glej, kosti- kostná múčka, koža- kožené výrobky, rohy- hrebene, gombíky v minulosti, výkaly + slama- maštaľný hnoj na hnojenie polí a záhrad
Zvláštnosti: na nohách štyri prsty zakončené kopytami, vonkajšie prsty zakrpatené- patrí medzi párnokopytníky, na hlave má duté rohy
Divokí príbuzní: zubor európsky, bizón americký
Ovca domáca
Pochádza z: ovce divej
Živí sa: rastlinnou potravou
Samec- baran, samica- ovca, mláďa- jahňa, samec po odstránení pohlavných žliaz- škopec
Chová sa pre: mäso, mlieko (syry, žinčica, bryndza), kožu- kožené a kožušnícke výrobky, vlnu- vlnená priadza
Zvláštnosti: na nohách štyri prsty zakončené kopytami, vonkajšie prsty zakrpatené- patrí medzi párnokopytníky, samec má na hlave duté rohy, samice rohy nemajú
Koza domáca
Pochádza z: kozy divej
Živí sa : rastlinnou potravou
Samec- cap, samica- koza, mláďa- kozľa, samec po odstránení pohlavných žliaz- chňup
Chová sa pre: mlieko (syr), mäso(kozľacina z mladých zvierat), kožu- kožené výrobky
Kôň domáci
Pochádza z: divožijúcich koní v Európe a Ázii
Živí sa: rastlinnou potravou
Samec- žrebec, samica- kobyla, mláďa- žriebä, samec po odstránení pohlavných žliaz- valach
Chová sa pre: športové účely (jazdectvo, parkur), prácu, liečbu (hipoterapia)
Zvláštnosti: končatiny sú zakončené jedným prstom s kopytom, ostatné prsty zakrpateli- patrí medzi nepárnokopytníky. Na kopyto sa môže pripevňovať podkova. Telo je pokryté krátkou srsťou, z vrchnej strany krku vyrastá hriva

 

Vírusy a baktérie
Vírusy- sú menšie ako baktérie. Najväčší vírus je 10 krát menší ako baktéria. Nemajú bunkovú stavbu.
Stavba vírusu- bielkovinový obal, dedičná informácia.
Život vírusov- žijú ako parazity buniek. Neprijímajú potravu, nedýchajú, nepohybujú sa, nerastú. Ako živé organizmy sa správajú až vtedy, keď vniknú do bunky. Napádajú rastlinné, živočíšne a ľudské bunky. Jednotlivé druhy vírusov napádajú len bunky určitého druhu.

Vyvolávajú rôzne ochorenia- napr.: chrípka, osýpky, kiahne, zápal mozgových blán, detská obrna, žltačka, AIDS.
Infekcia- nakazenie sa vírusmi a baktériami.
Šírenie infekcie- vdýchnutie, prehltnutie, krvná cesta, pohlavný styk.
Baktérie- obývajú všetky typy životného prostredia, žijú vo vode, v pôde, vo vzduchu, na povrchu tiel i vo vnútri tiel živých organizmov.
Vedný odbor, ktorý študuje ich stavbu sa nazýva bakteriológia.
Baktérie sú jednobunkové organizmy.
Stavba baktérie- bunková stena, cytoplazmatická blana, bičík, cytoplazma, dedičná informácia. V nepriaznivých podmienkach mnoho druhov baktérií vytvára na svojom povrchu ochranný obal, v ktorom prečkávajú aj dlhé obdobie. Je to veľmi odolná forma baktérií, ktorá sa nazýva- spóra.
Bakteriálne ochorenia- salmonelóza, tuberkulóza, tetanus, týfus, angína, zápal pľúc, zápal stredného ucha.
Prevencia- umývanie rúk, potrava bohatá na vitamíny (hlavne C), pitný režim, pohyb na čerstvom vzduchu, očkovanie.
Liečba- antibiotikami.

 

 


Plod
Plod vzniká zo semenníka piestika
V plode sú uložené semená. Rozlišujeme: a/ jednosemenné plody- čerešňa
                                                                              b/ viacsemenné plody- rajčiak
Stavba plodu: oplodie- chráni semená
Podľa oplodia sa delia plody na: a/ suché- 1. pukavé- struk (fazuľa)
                                                                                                  šešuľa (repka olejná)
                                                                                                  tobolka (mak siaty)
                                                                              2. nepukavé- orech (lieska)
                                                                                                      nažka (slnečnica)
                                                                                                      zrno (pšenica siata)
                                                           b/ dužinaté- bobuľa (hrozno)
                                                                                 malvica (jabloň)
                                                                                 kôstkovica (marhuľa)
Plody rozširuje: vietor, vtáky, zvieratá, voda, človek
Na rozširovanie sú plody rôzne prispôsobené:
a/ krídelká- plody lipy, javora, hrabu
b/ páper- plody púpavy
c/ háčiky- plody lopúcha, bodliaka
d/ pestrofarebná dužina- plody bazy čiernej, bazy červenej
Semeno
Semenom si rastlina zabezpečuje svoj ďalší život
Stavba semena: osemenie, zárodok
Časti zárodku: klíčne listy
                            základ koreňa
                            základ stonky
                           základ listov
V semenách sa hromadia zásobné organické látky: c, t, b
Pr.: škrob- semená kukurice, pšenice
tuky- semená slnečnice, maku
bielkoviny- semená fazule, hrachu
Podmienky klíčenia semien: voda, vzduch, teplo
Podmienky vyklíčenej rastliny: voda, vzduch, teplo, svetlo

 

Pŕhlivce.
Podríša: Mnohobunkovce
Kmeň: Pŕhlivce
Bezstavovce-živočíchy bez chrbtice. Tvar ich tela udržiavajú telové tekutiny alebo vonkajšia kostra.

Nezmar hnedý, zelený.
Životné prostredie: sladké stojaté vody
Živí sa: drobnými vodnými živočíchmi, napr.: dafniami
 

Stavba tela:

- dĺžka tela-1cm, stratené alebo poškodené časti tela si dokáže obnoviť-regenerácia
- valcovitý tvar tela s ramenami
- medzi ramenami je otvor-ústny a zároveň vyvrhovací
- telo tvoria 2 vrstvy buniek vonkajšia-pokrýva telo zvonku, vnútorná-vystiela vnútornú tráviacu dutinu
- medzi bunkami pokožky nájdeme bunky svalové, nervové a pŕhlivé-tieto sú umiestnené na ramenách
Dýchanie: celým povrchom tela kyslík rozpustený vo vode
Trávenie: ústny otvor ⇒ tráviaca dutina ⇒ ústny otvor-vyvrhuje ním nestrávené zvyšky (vyvrhovací otvor). Jednoduchá tráviaca sústava.
Nervová sústava: rozptýlená
 

Rozmnožovanie:

- nepohlavné-pučaním
- pohlavné-splynutie samičej pohlavnej bunky/vajíčka/ a samčej pohlavnej bunky/spermie/. Z oplodneného vajíčka sa vyvinie nový nezmar.
Nezmar je obojpohlavný živočích- hermafrodit.
Význam: v potravovom reťazci vodných živočíchov

 

Ploskavce
Parazity sú živočíchy, ktoré získavajú živiny na úkor druhého organizmu (hostiteľa). Parazity žijúce vo vnútri tela hostiteľa nazývame vnútorné parazity.

Pásomnica dlhá – vnútorný parazit

Životné prostredie: tenké črevo človeka
Stavba tela:
Dĺžka 3 – 10 m
Hlavička so 4 prísavkami. Veľký počet článkov, ktoré sa ku koncu tela zväčšujú. Na povrchu tela je pevný obal- kutikula (chráni pásomnicu pred tráviacimi šťavami čreva)

Vnútorná stavba
Príjem potravy:

Obsah ľudského čreva prijíma celým povrchom tela
Nemá vyvinutú tráviacu sústavu
Nemá vyvinuté zmyslové orgány

Rozmnožovanie:
Obojpohlavný živočích
V poslednom článku má veľké množstvo oplodnených vajíčok, ktoré sa z tela dostanú von výkalmi

Vývin pásomnice:
Výkalmi sa môže hnojiť ⇒ oplodnené vajíčka s trávou zožerie dobytok (medzihostiteľ) ⇒ vajíčka sa tráviacou sústavou dostanú do krvi dobytka ⇒ krvou sa dostanú do svalov dobytka ⇒ z vajíčka sa vo svaloch vyvinie larva ⇒ larva okolo seba vytvorí obal- uhor ⇒ nedostatočne tepelne opracované mäso s uhrom môže skonzumovať človek  ⇒ nakazí sa ⇒ v ľudskom tele sa z uhra vytvorí pásomnica

Iní hostitelia pásomnice: pes, mačka, líška

Hygienické opatrenia:
Mäso na bitúnkoch je kontrolované veterinárnym lekárom
Konzumuj len dobre uvarené a upečené mäso
Dodržiavaj hygienu
Nedaj sa oblizovať psovi a mačke
Pravidelne odčervuj svojho psa alebo mačku

Hlistovce

Hlísta detská
Vnútorný parazit, parazituje v tenkom čreve človeka, najčastejšie v čreve detí

Stavba tela: valcovité telo, dlhé 10-40 cm
                      pokožka
                      svaly
                      telová dutina
                      tráviaca (tráviaca rúra- začína sa ústnym otvorom a končí sa análnym otvorom), vylučovacia, nervová, rozmnožovacia sústava
Pohlavná dvojtvarosť-samičky sa svojim vonkajším vzhľadom odlišujú od samčekov. Samčeky sú menšie a majú zahnutý koniec tela

Rozmnožovanie:
Samička znesie denne až 200 000 vajíčok ⇒ vajíčka sa dostanú výkalmi von z tela ⇒ ak sa takýmito výkalmi hnojí, človek sa môže nakaziť neumytou zeleninou alebo ovocím ⇒ z vajíčka sa vyvinie larva ⇒ larvičky preniknú cez stenu čreva do pľúc ⇒ kašľom sa dostanú do hltana a odtiaľ do tenkého čreva ⇒ tam sa vyvinú na dospelé hlísty

Mrľa ľudská
Vnútorný parazit, žije v hrubom čreve človeka (hlavne detí)
Samička kladie vajíčka v okolí análneho otvoru, v čase spánku človeka
Stavba tela:
Tvar tela valcovitý
Dĺžka tela 0,5 – 1 cm

Hygienické opatrenia
Umývanie rúk
Umývanie ovocia a zeleniny

 

Mäkkýše.
Majú mäkké nečlánkované telo chránené schránkou (ulita, lastúra)
Základné časti tela slimáka záhradného:
-ulita » z vnútornej strany je plášť. Vylučuje vápnik na tvorbu ulity
-svalnatá noha » vpredu prechádza do hlavovej časti - ústny otvor, 1 pár zasúva-teľných tykadiel, na ktorom sú oči, 1 pár zasúvateľných tykadiel, ktoré slúžia na čuchanie a hmatanie
-pokožka » vylučuje hlien (uľahčuje pohyb, zabraňuje vysychaniu)
Vnútorné orgány slimáka sú ukryté vo vnútornostnom vaku, ktorý chráni ulita
Tráviaca sústava:
-ústa (drsný jazýček radula) » žalúdok » črevo » análny otvor
                                                                           ^
                                                        ^
                                                        ^

                                                     vyúsťujú žľazy (pečeň), ktoré
                                                    vylučujú tráviace šťavy (enzýmy)
                                                          na trávenie potravy
Dýchacia sústava:
-pľúcny vak » napĺňa sa vzduchom » kyslík z vaku preniká do telovej tekutiny podobnej krvi
Obehová sústava:
-cievy » nasávajú telovú tekutinu z jednej strany tela obohatenú o kyslík » srdce » cievy » vypudzujú telovú tekutinu do druhej strany tela. Takáto sústava sa nazýva otvorená obehová sústava
Nervová sústava:
-nervové uzliny » nervové vlákna. Uzlinová nervová sústava
-oči, hmatové, čuchové tykadlá » zmyslové orgány
Rozmnožovacia sústava:
-obojpohlavný živočích
-priamy vývin (vajíčka » malé slimáky podobné dospelým)
Iné druhy: slizniaky, slizovce, nemajú ulitu
Škľabka veľká
Vnútorné orgány má ukryté v dvoch lastúrach. Vonkajšia strana je drsná, hladká, vnútorná je hladká a perleťová
Lastúra- dvojdielna schránka, otvára sa pomocou svalov. Na vnútornej strane lastúr je plášť. Pokrýva celé telo

Pohybuje sa svalnatou nohou
Nemá hlavovú časť, ani zmyslové orgány
Orgánové sústavy: prijímací otvor, ústny otvor, vyvrhovací otvor, žiabre na dýchanie (rozpustený kyslík vo vode)
Obehová sústava: otvorená
Nervová sústava: uzlinová
Rozmnožovanie: z oplodneného vajíčka sa vyvinie larva » nepriamy vývin. Larva cudzopasí na žiabrach a tele rýb

 

Obrúčkavce- Dážďovka zemná

Životné prostredie: pôda
Živí sa: zahnívajúcimi časťami rastlín
Stavba tela:
- Telo je valcovité, zložené z obrúčiek
- V prednej polovici je opasok
- Pohyb zabezpečujú svaly, sliz a štetiny na povrchu tela
Orgánové sústavy:
Dýchanie: celým povrchom tela
Trávenie: tráviaca rúra začína ústnym a končí análnym otvorom
Cievna sústava: chrbtová a brušná cieva sú spojené vlásočnicami → zatvorená cievna sústava
Nervová sústava: rebríčková
Vylučovacia sústava: bunky v tvare lievika s kanálikom
Rozmnožovacia sústava: obojpohlavný živočích (hermafrodit)
Rozmnožovanie:
- Priamy vývin
- Vajíčka sa uvoľňujú pri opasku
- Obalia sa slizom → kokón v tvare citróna

Rak riečny
Životné prostredie: dno čistých vôd, pod koreňmi stromov a kameňmi
Živí sa: drobnými uhynutými živočíchmi
Stavba tela: vonkajšia kostra- pancier, tvorený chitínom a uhličitanom vápenatým
Pancier s rakom nerastie, preto ho musí rak niekoľkokrát za život vyzliekať. Na vnútornú stranu panciera sa upínajú svaly, ktoré umožňujú pohyb.
Pevne zrastená hlavohruď a bruško.
Hlavohruď: oči na pohyblivých stopkách, dva páry tykadiel, 3 páry končatín pri ústnom otvore slúžia na posúvanie potravy, 1. pár končatín- klepetá, 2. 3. 4. 5.- pohyb, hmatadlá, klepietka (jedová žľaza)
Bruško: niekoľko párov krátkych končatín, chvostová plutvička
Vnútorná stavba: ústny otvor, nervové uzliny (rebríčková nervová sústava), žalúdok, rúrkovité srdce, chrbtová a brušná cieva (otvorená cievna sústava), črevo, vaječníky/semenníky, análny otvor, žiabre
Rozmnožovanie: priamy vývin
Vyvíjajúce sa vajíčka pridržiava samička končatinami na brušku
 

PROJEKTY

Významní biológovia

1. Claudius Galenos
2. Dimitrij Ivanovič Ivanovskij
3. Robert Hook
4. Anthony Leeuwenhoek
5. Carl von Linné
6. Jan Evangelista Purkyně
7. Louis Pasteur
8. Melvin Calvin
9. William Harvey
10. Charles Darwin
11. Alexander Fleming
12. Hippokrates
13. Marcello Malpighi

- spracovať referát v PowerPoint
- odovzdať v časovom rozmedzí 01. 06. - 15. 06. 2010

 

Učebná pomôcka pre vyučovanie biológie v šiestom ročníku

- vyrobiť model pomôcky, ktorý sa dá využiť na hodinách biológie podľa učebnice biológie pre 6. ročník
- odovzdať v časovom rozmedzí 01. 06. - 15. 06. 2010

 

Praktické cvičenie

Meno:
Dátum:
Trieda:

 

Téma: Rastlinná a živočíšna bunka
Úloha: pozorujte bunky cibule a bunky epitelu ústnej dutiny čveka mikroskopom.
Zistite, aký tvar majú bunky, nakreslite ich
Pomôcky: mikroskop, lupa, podložné a krycie sklíčko, pinzeta, cibuľa, vatové tyčinky
Postup:

a/ na čisté podložné sklo pinzetou preneste časť pletiva z vnútornej strany dužinatého listu cibule
c/ pinzetou upravte pozorovaný materiál
d/ pozorované bunky nakreslite
e/ na čisté podložné sklo preneste vatovou tyčinkou výter z vnútornej strany líca z vlastnej ústnej dutiny
f/ pozorované bunky nakreslite
g/ ku každému nákresu zapíšte veľkosť zväčšenia, pri ktorom ste previedli pozorovanie
Nákres: Zv.:

Záver:

1. Ktorú časť rastlinnej a živočíšnej bunky ste pozorovali pri mikroskopovaní?
2. Aký tvar mali pozorované rastlinné a živočíšne bunky?

Praktické cvičenie

Meno:
Dátum:
Trieda:

 

Téma: Pozorovanie stavby tela a životných prejavov slimáka
Potreby: slimák pásikavý, prázdna ulita, sklená tyčinka, kvapkadlo, zriedená kyselina chlorovodíková, Petriho miska
Pracovný postup:
1. Pozorujte slimáka
2. Nakreslite vonkajšiu stavbu tela, označte a opíšte pozorované orgány
3. Dotknite sa slimáka tyčinkou a pozorujte, ako reaguje na podráždenie. Zaznačte, čo ste pozorovali
4. Pozorujte spôsob pohybu slimáka a stopu, ktorú pri pohybe zanechá. Zaznačte, ako sa slimák pohybuje
5. Pozorujte tvar ulity a nakreslite ju
6. Pokvapkajte zriedenou kyselinou chlorovodíkovou prázdnu ulitu. Po niekoľkých minútach pozorujte zmeny a zaznačte ich
Nákres: (slimák s vonkajšími orgánmi, ulita)
Záver:
1. Ktoré zmyslové orgány má slimák? Čím sa živí a ako prijíma potravu?
2. Ktorá sústava orgánov umožňuje slimákovi reagovať na podnet pri dotyku tyčinkou?
3. Aký význam má sliz pri pohybe slimáka?
4. Z čoho sa tvorí ulita?
5. Prečo slimáka zaraďujeme medzi mäkkýše?
6. Čo ste pozorovali počas chemickej reakcie medzi kyselinou chlorovodíkovou a ulitou slimáka?

 

Praktické cvičenie

Meno:
Trieda:
Dátum:

Téma: Pozorovanie častí tela hmyzu
Pomôcky: pracovná miska, kadička s vodou, kvapkadlo, pinzeta, preparačná ihla, skalpel, podložné sklíčko, lupa, mikroskop
Biomateriál: bzdocha pásavá, snehulčík obyčajný, mlynárik ovocný, trvalý preparát nohy včely
Pracovný postup:
1. Rozdeľte si biomateriál do pracovných skupín
2. Pozorujte častí tela hmyzu pomocou lupy
3. Pomocou preparačnej ihly, pinzety a skalpelu opatrene oddeľte tieto časti: hlavu s ústnymi orgánmi a očami, krídla, končatiny
4. Jednotlivé časti položte na podložné sklíčko s kvapkou vody a pozorujte pod mikroskopom pri najmenšom zväčšení
5. Na stolček mikroskopu položte trvalý preparát nohy včely a pozorujte
6. Pozorované časti zakreslite
Nákres:
Názov pozorovaného hmyzu:

noha           krídlo (blanité alebo krovka)               ústne orgány (napíšte aké)               zložené oko

 


Záver: Na otázky odpovedajte celou vetou!!!
1. Aké sú hlavné časti tela hmyzu?
2. Ktoré časti tela ste pozorovali na hrudi hmyzu pomocou lupy?
3. Aké druhy ústnych orgánov hmyzu poznáte?
4. Aké druhy končatín hmyzu poznáte?
5. Ako sa líšia krídla hmyzu?

 

Praktické cvičenie
 

Meno:
Trieda:
Dátum:

 

Téma: Pozorovanie a rozlišovanie súkvetí rastlín
Pomôcky: učebnica biológie pre 6. ročník, atlas rastlín, lupa
Biomateriál: rôzne druhy súkvetí
Pracovný postup:
1. Pomocou lupy si pozorne prezrite pozorované súkvetia
2. Porovnajte pozorované súkvetia s obr. 195/ str. 64 a v atlase rastlín
3. Schematicky nakreslite a pomenujte pozorované súkvetia
4. Pomenujte pozorované rastliny
Nákres: ( 3 druhy súkvetí- shématický nákres )

 

Záver: (odpovedajte celou vetou!!!)
1. Aký význam majú kvety pre rastlinu?
2. Čo je súkvetie?
3. Ktoré rastliny ste pozorovali?
4. Aké výhody má súkvetie pre rastlinu?

 

 

Praktické cvičenie

Meno:
Dátum:
Trieda:
Téma:
Rastlinná a živočíšna bunka
Úloha: pozorujte trvalé preparáty rastlinných a živočíšnych buniek mikroskopom. Zistite, aký tvar majú bunky, nakreslite ich.
Pomôcky: mikroskop, trvalé preparáty
Postup:

a) pozorujte pod mikroskopom vybrané trvalé preparáty rastlinných
a živočíšnych buniek
b) pozorované bunky nakreslite
c) ku každému nákresu zapíšte veľkosť zväčšenia, pri ktorom ste previedli
pozorovanie
d) pomenujte rastlinu a pozorovaný orgán rastliny, pomenujte živočícha
a pozorovaný živočíšny orgán
Nákres: Zv.:

 

Záver:

1. Ktorú časť rastlinnej a živočíšnej bunky ste pozorovali pri mikroskopovaní?
2. Aký tvar mali pozorované rastlinné a živočíšne bunky?

 

 

 

 



 

 
 

 


 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola
    Ľutina 4
    08257 Ľutina
  • 051 4596234
    091 7476292

    Úradné hodiny - vedenie školy
    Po: 13:00 - 15:00
    Ut: 13:00 - 15:00
    St: 10:00 - 15:00
    Št: 8:00 - 15:00

    Úradné hodiny - hospodársko-správny úsek
    Po, Ut, St, Št: 8:00 - 14:00



Fotogaléria